Zásobenie pôdy vlahou a relatívne nasýtenie v povrchovej vrstve (0 - 40 cm) je najnižšie v intervale 10-20 % na Turci, v okolí Trenčína, Nitry a v Slovenskom krase. Na mnohých miestach západného, juhu stredného a na východnom Slovensku je najnižšie nasýtenie 20 - 30 %. V hlbšej vrstve (40 - 100 cm) je relatívne nasýtenie pod 10 % na mnohých miestach západného a stredného Slovenska. Väčšina územia krajiny dosahuje relatívne nasýtenie v tomto horizonte nižšie ako je 50 % (bod zníženej dostupnosti). V celom pôdnom profile (0 - 100 cm) je nasýtenie pod hranicou 10 % ojedinele na Turci a strednom Považí. Približne 14,7 % územia Slovenska dosahuje hodnoty relatívneho nasýtenia do 30 % a až takmer 70 % plochy krajiny má podmienky pod bodom zníženej dostupnosti.
V uplynulom týždni boli zrážky opäť priestorovo veľmi nerovnomerne rozmiestnené a ovplyvnené predovšetkým búrkovou činnosťou. Najvyšší týždenný úhrn zrážok sme zaznamenali v okolí Podhájskej (viac ako 64 mm). Vyššieho úhrnu sa dočkalo aj okolie Trenčína (viac ako 25 mm), ktorý však spadol takmer výlučne počas jednej búrky, čo znižuje efektivitu zrážok pre krajinu. Naopak, najmenej zrážok sme namerali v centrálnej časti Podunajskej nížiny, v Bratislave na Kolibe, v okolí Prešova a Michaloviec. Na druhej strane, týždenné sumy potenciálnej evapotranspirácie dosahovali pomerne vysoké hodnoty. Maximum dosiahol Trenčín s hodnotou 40,6 mm/týždeň, čo predstavuje 140 % dlhodobého priemeru (1981 – 2010) a takmer 40 mm/týždeň dosiahla aj stanica v Kuchyni. Nadnormálne hodnoty výparu sa vyskytli aj v okolí Žiliny a na viacerých miestach východného Slovenska.
